Nouns, Adverbs, Prepositions
a/an: waŋ
ability: wóokihi
above: iwaŋkab
(from) above: waŋkátanhaŋ
accordingly: ognáyaŋ
acorn: úta
across: kówakataŋ, glakíŋyaŋ
action: óhaŋ, wicóhaŋ
(from) afar: téhaŋtaŋhaŋ
affection wacáŋtognakapi
after: óhakab, íyohakab
after (a while): áetu
afternoon: wícokaŋhiyaya
afterwards: óhakab
again: aké
again (and again): lehíŋcita
agency: owákpamni
agent: atéyapi
(a while) ago: lecáš
aid: wawókiye
airplane: kiŋyékiyapi
almost: nuŋsé
also: kóya, nakúŋ
altar: wáuŋ
alternatively: uŋmá tóktok
although: kéyaš, ešá
always: óhiŋni
ammunition: icúte
among: égna
and: na
angel: oglígle wakaŋ
animal: wamákaškaŋ
(domestic) animal: waníyaŋpi
ankle: iškáhu
announcer: éyapaha
answer: wóayupte
ant: tajúnška
anybody: tuwé kakeš
anymore: icínuŋpani
anyway: éšeš
apostle: wahóšiya
apple: taspáŋ
bark (of a tree): caŋhá
bark (of a dog): wapápa
barrel: koká
baseball: tapápapi
basket: psawógnaka
bathroom: oíhe
bead: pšitó
beadmaker: wakšúpi
bean: omníca
bear: mató
beard: putíŋhiŋ
bear-skin: matóha
beast: wámakaškaŋ
beaver: cápa
because: icíŋ, caŋké
bed: oyúŋke
beer: mnipíga
before (in the prescence of): itókab
beginning: óiŋkpa, otókahe, ohíyu
behind: ihákab
behind (you): nihéktab
bell: hlahlá
belli: ikpí
below: kúta
(from) below: kútaŋhaŋ
belt: ipíyake
beneath: ohláteya
beside: isákib
between: okó
beyond: akótaŋhaŋ, akókiya
bird: zintkála
birth: tóŋpi
blackboard: canbláska sápa
Black Elk: Heháka sápa
Black Hills: He sápa
blanket: šiná
blood: we
blow: apá
board: caŋbláska
boat: wáta
body: taŋcáŋ
body (of human): wicátaŋcaŋ
bone: húhu
book: wówapi
boss: itáŋcaŋ
bottle: jaŋjáŋ
bottom: ceté
bow: itázipa
box: caŋógnaka
boy: hokšíla
bracelet: napóktaŋ
brain: nasúla
branch: alétka
bread: agúyapi špaŋ
breakfast: híhaŋniwotapi
breast: makú
(woman's) breast: mamá
breath: oníyaŋ
breathing: jiŋyelá
brethren: takúyapi
brick: ínyaŋsa špaŋyaŋpi
bridge: ceyáktoŋpi
bridle: ípahte
broom: icáhiŋte
buck: heháka
bucket: céga
buffalo (cow): pte
buffalo (male): tatáŋka
bug: wablúška
bull: pteblóka
bullet: mázasu
burden: hugnága
burn: špaŋ
but: éyas, tka, ška
butcher: ptektékiŋ
butte: pahá
butter: asáŋpi wigli
butterfly: kimímila
button: ceškíkaŋ
by (the side) isákib
cabbage: wahpé yutapi
cake: aguyápi skúyela
calendar: wiyáwapi
calf: ptehíŋcala
camp: wicóti
candy: cáŋhaska, waskúyeca
cane: sagyé
canoe: wáta
cap: wapóštaŋ
captain: akícita itaŋcaŋ
captive: wayáka
carefully: iwáŋyaŋgya, iwáštela
carpenter: caŋpájipe
cat: igmú
catcher: wawóyuspa
catfish: howásapa
catholic (person): Sápuŋ
cattle: wamákaškaŋ
cave: makóhloka
cedar: haŋté
center: cokáta
ceremony: wicóhaŋ
certainly: ciŋtók, éšeš
chair: oákaŋ yaŋké
change: kašpápi
cheek: tapúŋ
cheese: asáŋpi súta
cherry: caŋpá
chest: makú
Cheyenne: Šahíyela
chicken: kókeyahuŋla
chief: itáŋcaŋ
child: ciŋcá
childhood: icága
chin: ikú
chippewa: pahátoŋ
chocolate: pejútašazi
church: típi wakáŋ, owácekiŋye
cigar: caŋlíyugmuŋpi
cigarette: caŋlí
circle: wómime
city: oyúpota
claw: šaké
clearly: taŋiŋyaŋ
clock: mázaškaŋškaŋ
close (by): kaŋyéla
(a little) closer: ektáwapa
cloth: mnihúha
clothes: wókoyake hayápi
cloud: mahpíya
clown: heyóka
club: caŋksá
coal: cahlí
coast: óhuta
coat: ógle
coffee: wakályapi
coffee bean: pejútasapa
coffin: caŋwógnaka
coloring: wílute
colt: šuŋkcíca
comb: glakcá
comfortably: owášteya
comforter: wicákikcaŋpte
commandment: wóiwahoye
communion: wóyute wakáŋ
container: paŋ
(on the) contrary: ecáŋleš
cook: wóhaŋ, wóhela
corn: wagmíza
cotton: popópa
council: omníciye
country: makóce
court: owáyasu
cousin (male): tahánši
cousin (female): haŋkáši
cow: ptewíŋyela
cowboy: pteóle, pteóle hokšila
coyote: šuŋgmánitu
crane: hoká
creek: wakpála
crime: wicóhan šíca
cross: caŋícipawega
crossing: oíyuwege
crow: kangí
crying person: éyapaha
cup: wíyatke
cut: kiyúksa
cyclone: yumní
daily: otóiyohi
dance: wacípi
dance hall: owáci
darkness: oíokpaza
daughter: cúŋkši
daughter in law: takóš
dawn: áŋpo
day: aŋpétu
(next) day: ihíŋhaŋna
(every) day: oáŋpetuka
daybreak: áŋpao
daylight: áŋpa
daytime: aŋpóskaŋtu
death: wicóŋte
debts: icázopi
deceiver: wicágnaye
deer (male): táhca
deer (female): heháka
den: otí
depth: ošmé
desert: makóskaŋl, makóšica
destroyer: wawíhaŋgya
devil: wakáŋšica
dew: cu
difficulty: wótehi
dime: kašpápi
dining room: owóte típi
denner: wícokaŋhiya wótapi
(in that) direction: héciya, hétkiya
directly: átayela
disbelief: wacétuŋglapi
distribution: wakpámnipi
division: okášpa
doctor: pejúta wicaša
dog: šúŋka
dollar: mázaska
donkey: šúŋšuŋla
door: tiyópa
dove: wakíŋyela
down: kul
down (stream): ihútab
downward: kútakiya
dream: haŋble
dress: cuwígnaka
drink: wóyatke
drowsiness: wicáhwa
drum: cáŋcega
drunkard: itómni
duck: makáksica, pagóŋta
dust: makáblu