nail (spike): maswíyo katáŋ
nail (fingernail/toenail): šaké
name: cajé
near: kaŋyéla
nearby: kiyéla
nearly: kiníl, nuŋsé
neck: tahú
necklace: wanápiŋ
nephew: tuŋšká
nest: hohpí, wahóhpi
net (fish): hoípate
never: tóhaŋni-šni
nevertheless: ška
news: wótaŋiŋ
newspaper: wótaŋiŋ wówapi
necly: yupíya
niece: tojáŋ
night: haŋyétu, haŋhépi
no: hiyá
nobody: tuwéni
noisily: okóya
none: waŋjíni
noon: wícokaŋ heyáye
north: wazíyata
nose: póge, pasú
nothing: takuni
now: leháŋl, waná
nowhere: tukténi
nut: yahúgapi
oak tree: útahu caŋ
occupation: oháŋ
of: uŋ
offering: wówicakupi
often: yéhaŋ, óta
oil: wígli
on: akáŋ, el, akáŋl
once: wáŋca
onion: pšiŋ
only: léce
or: naíns
orange fruit: taspáŋ zi
orchard: cáŋowoju
orphan: wablénica
otter: ptaŋ
our: uŋkíta
ours: unkítawapi
outside: taŋkál
over: ópta
over and over: pipíya
overseer: awáŋyaŋka
owl: hiŋháŋ
pack (like a backpack, I think): wakíŋpi
paint: wíyuŋ
painting: itówapi
palate: caká
palm: nabcóca
pants: oŋzóge
paper: mnihúha
parable: wíyaciŋpi
parents: kuŋkákepi
part: haŋké
partly: haŋkéla
pasture: owáyašla
pate: pesléte
path: caŋkú
Pawnee: Paláni
pay: wókajuju
payment: wíši
peace: wówahwa
peacefully: okáblaya
pear: taspáŋ hiŋšmá
peel: ha
pemmican: wakápapi wasná
pen: mnisápa wícazo
pencil: wícazo
penny: mázašala
people: oyáte
pepper: yamnúmnugapi
perhaps: uŋgnáš
plant: ojú
plate: wakší blaská
play: oškáte
plow: makáyubla
plum: káŋta
point (of lang): iyolaj,oŋ
pole: sáta
police: caŋksáyuha
policeman: caŋksáyuha, wawóyuspa
poplar: wahcíŋca
population: oyáte
porcelain: paŋkéska
porcupine: pahíŋ
possessions: wóyuha
properly: ecél, taŋyáŋ
property: wóyuha
provisions: wóyute, oŋwéya
prudently: waktáya
prune: káŋta sápa
publican: wíšimnaye
pudding: wójapi
puddle: mníyušpala
pumpkin: wagmú
pupil (student): wayáwapi
puppy: šuŋhpála
quarrel: wákinica
quarter: šókela
queen: wíŋyaŋyatapi
question: wíyuŋgapi
quickly: oháŋkoya, iyáŋkni
quill: pahíuŋ
quiver: wáŋju
Numbers:
1. Waŋjí
2. Núŋpa
3. Yamní
4. Tópa
5. Záptaŋ
6. Šákpe
7. Šakówiŋ
8. Šaglógaŋ
9. Napcíunka
10. Wikcémna
Wíŋyaŋ = woman
ská = white
cíkala = small
tókeca = strange
mahpíya = sky
ocágku = road
wakpá = river
bláha = wide
ksápa = wise