nail (spike): maswíyo katáŋ 
nail (fingernail/toenail): šaké 
name: cajé 
near: kaŋyéla 
nearby: kiyéla 
nearly: kiníl, nuŋsé 
neck: tahú 
necklace: wanápiŋ 
nephew: tuŋšká 
nest: hohpí, wahóhpi 
net (fish): hoípate 
never: tóhaŋni-šni 
nevertheless: ška 
news: wótaŋiŋ 
newspaper: wótaŋiŋ wówapi 
necly: yupíya 
niece: tojáŋ 
night: haŋyétu, haŋhépi 
no: hiyá 
nobody: tuwéni 
noisily: okóya 
none: waŋjíni 
noon: wícokaŋ heyáye 
north: wazíyata 
nose: póge, pasú 
nothing: takuni 
now: leháŋl, waná 
nowhere: tukténi 
nut: yahúgapi 
oak tree: útahu caŋ 
occupation: oháŋ 
of: uŋ 
offering: wówicakupi 
often: yéhaŋ, óta 
oil: wígli 
on: akáŋ, el, akáŋl 
once: wáŋca 
onion: pšiŋ 
only: léce 
or: naíns 
orange fruit: taspáŋ zi 
orchard: cáŋowoju 
orphan: wablénica 
otter: ptaŋ 
our: uŋkíta 
ours: unkítawapi 
outside: taŋkál 
over: ópta 
over and over: pipíya 
overseer: awáŋyaŋka 
owl: hiŋháŋ
 pack (like a backpack, I think): wakíŋpi 
paint: wíyuŋ 
painting: itówapi 
palate: caká 
palm: nabcóca 
pants: oŋzóge 
paper: mnihúha 
parable: wíyaciŋpi 
parents: kuŋkákepi 
part: haŋké 
partly: haŋkéla 
pasture: owáyašla 
pate: pesléte 
path: caŋkú 
Pawnee: Paláni 
pay: wókajuju 
payment: wíši 
peace: wówahwa 
peacefully: okáblaya 
pear: taspáŋ hiŋšmá 
peel: ha 
pemmican: wakápapi wasná 
pen: mnisápa wícazo 
pencil: wícazo 
penny: mázašala 
people: oyáte 
pepper: yamnúmnugapi 
perhaps: uŋgnáš 
plant: ojú 
plate: wakší blaská 
play: oškáte 
plow: makáyubla 
plum: káŋta 
point (of lang): iyolaj,oŋ 
pole: sáta 
police: caŋksáyuha 
policeman: caŋksáyuha, wawóyuspa 
poplar: wahcíŋca 
population: oyáte 
porcelain: paŋkéska 
porcupine: pahíŋ 
possessions: wóyuha 
properly: ecél, taŋyáŋ 
property: wóyuha 
provisions: wóyute, oŋwéya 
prudently: waktáya 
prune: káŋta sápa 
publican: wíšimnaye 
pudding: wójapi 
puddle: mníyušpala 
pumpkin: wagmú 
pupil (student): wayáwapi 
puppy: šuŋhpála 
quarrel: wákinica 
quarter: šókela 
queen: wíŋyaŋyatapi 
question: wíyuŋgapi 
quickly: oháŋkoya, iyáŋkni 
quill: pahíuŋ 
quiver: wáŋju
 Numbers: 
1. Waŋjí 
2. Núŋpa 
3. Yamní 
4. Tópa 
5. Záptaŋ 
6. Šákpe 
7. Šakówiŋ 
8. Šaglógaŋ 
9. Napcíunka 
10. Wikcémna 
 Wíŋyaŋ = woman 
 ská = white
 cíkala = small 
 tókeca = strange
 mahpíya = sky 
 ocágku = road 
 wakpá = river
 bláha = wide
 ksápa = wise